Škodcovia na izbových rastlinách

Legenda:

Pri A, je uvedená prevencia alebo riešenie pri slabom výskyte, pri B ochrana pri veľkom výskyte ( používa sa aj chemická ochrana).

Chemické ošetrenie rastlín robíme len v neobývaných priestoroch. Ošetrené rastliny izolujeme počas celej predpísanej čakacej lehoty použitého prípravku.

Listy a kvety sú napádané:

1., VOŠKY – cicajú väčšinou na koncoch výhonkov, pukov a na rubovej strane listu. Tie sú potom zdeformované, listy sú zvinuté a majú lepkavu medovicu na povrchu (ak je sfarbená do čierna, je napadnutá čerňou). Ak sú prítomné mravce, musíme ich odstrániť, lebo mravce vošky podporujú kvôli sladkým výlučkom – medovici.
A, vošku odstránime mechanicky (štetcom), odtrhneme silne poškodené výhonky a rastlinu osprchujeme
B, použijeme aplicíd, ACTARA, FAST K, PIRIMOR, DIAZOL, …

2., ŠTÍTNIČKY – malé larvy sú pohyblivé, dospelce sú trvalo prisadnuté na jednom mieste a vytvárajú si rohovitý štítok. Sú podobné ako puklice, ale nevylučujú lepkavú medovicu a štítok sa nedá oddeliť od prisadnutej samičky. Okolo miesta cicania vznikajú žlté až červené škvrny.
A, odstránime ich vatou namočenou v liehu a použijeme olejový prípravok na list (Begralux)
B, APPLAUD
! Napadnuté rastliny až do ich vyliečenia izolujeme od ostaných!

3., PUKLICE – sú dobře viditeľné a vylučujú lepkavú medovicu. Dospelce sú prisaté na jednom mieste, pohyblivé sú iba larvy. Nemajú štítok, len spevnený vypuklý chrbát, preto sa odlúpnu vždy celé. Často ich pestujú mravce (kvôli medovici)
A., ako štítničky
B., ako pri štítničkách

4., ČERVCE – vylučujú biely sekrét, ktorý pripomína chumáčiky vlny, môžu byť aj na koreňoch. Nemajú štítok a pohyblivé sú aj dospelce. Sú najmä pozdlž žilnatiny a v pazuchách listov. Na medovici často vznikajú černe.
A, aj opakovane odstraňovať vatou s liehom
B, ako štítničky

5., MOLICA SKLENÍKOVÁ – larvy sa podobajú štítničkám, dospelce sú biele a lietajú. Cicia na rube a listy majú žlté škvrny a sú skučeravené. Vylučujú medovica. Ak rastlinou zatrasieme, vyletujú von. Obľubujú sucho a teplo.
A, už ich slabý výskyt zistíme žltými lepovými doskami, na ktoré sa prilepia dospelé jedince. Najviac napadnuté listy odstránime. Vyletujúce dospelce môžme aj povysávať vysávačom.
B, použijeme olejový preparát a při silnom výskyte MOSPILAN 20SP ; APPLAUD, KARATE (môžu sa kombinovať)

6., STRAPKY – napdajú aj kvety, při premnožení celú rastlinu. Vytvárajú svetlé škvrny vždy sprevádzané čiernymi bodkami (omrvinky trusu). Posiate listy získavajú striebristý lesk, čo je dôsledok toho, že vycicali obsah buniek a miesto neho je v nich vzduch.Larvy sú žltobiele a dospelce čierne, při dotyku odskakujú.
A, ich výskyt sa kontroluje modrými lepovými doskami, odstraňujú sa ťažko, krátkodobé rastliny je vhodné hneď vyhodiť
B, Actellic,INSTOP Pás, ULTRACID…

7., ROZTOČCE – jako pavúčiky na pavučinkách, cicajú na rube listov, při silnom výskyte aj na vrcholoch a výhonkoch rastlín. Vytvárajú menšie neskôr väčšie žltkasté škvrny, môžu spôsobiť aj odumretie celých listov. Krátky čas prežijú aj na oknách, parapetách a stenách.
A, vetrať a zahmlievať rastliny vodou, prípadne celé rastliny osprchovať vo vani
B, olejové preparáty alebo akaricídy (ničia iba roztočce)APOLLO,NISSORUN,OMITE,TALSTAR

8., ROZTOČÍKY – sú menšie a žijú skryto v záhyboch listov. Majú radšej vysokú vzdušnú vlhkosť a nižšie teploty, jako roztočce. Při ich napadnutí hnednú a zasychajú výhonky, deformujú sa listy a kvety (sentpolii hrubnú a blednú listy). Niekedy vytvárajú povlak pripomínajúci múčnatku.
A, odrezať ohniská nákazy
B, proti nim sa bojuje už v produkčných záhradníctvach pomocou chem. Látok, ktorých použitie v interiéroch je nebezpečné.BASUDIN,..

9., MÍNERKY – kladú vajíčka na listy a vyliahnuté larvy v nich potom pod pokožkou robia kľukaté chodbičky, tzv. míny.
A., prevencia je neznáma
B, při napadnutí odstránime listy, alebo larvy rozmiagame priamo v chodbičke listu (tým pomaly znižujeme početnosť ďalšej generácie ).

10., ULITNíKY – spôsobujú ožery sprevádzané slizovými stopami
A, priamy zber jedincov
B, použijeme granulovaný limatocíd – sú to špeciálne návnady odolné voči vlhkosti

Korene sú napádané:

1., ROZTOČ KOREŇOVÝ – napáda najmä cibuľové rastliny (amarylky, hyacinty, narcisy, orchidei…), vyžiera chodbičky v lôžku cibule a pokračuje medzi šupinami. Najskôr napáda poškodené, neskôr aj zdravé cibule. Pod šupinami je ,,krupička,, – priesvitné drobné roztoče.
A, uskladäovať v chlade a suchu
B, použijeme insekticíd vo forme zálievky

2., KOREŇOVÉ VOŠKY – majú radi sucho a teplo (časté sú na kaktusoch a sukulentoch), při napadnutí žltnú a deformujú listy až celé rastliny. Na koreňovom kŕčku a koreňovom bale je biely výlučok.
A, udržiavame rovnomernú vlhkosť, při výskyte dôkladne premyť koreňový bal aj črepník a rastlinu vysadiť do nového substrátu
B, chem. Postrek….

3., HAĎATKÁ – sú listové, stonkové a pôdne, spôsobujú deformácie koreňov (hálky), ktoré možno vidieť po opláchnutí zeminy.
A, včas rastliny zlikvidovať a zvyšky nepridávať do kompostu
B, SULEX, SULKA
4., SMÚTIVKY – dospelce sú známe jako pôdne mušky, škodia ich sklovito priesvitné larvy, ktoré žijú v premočenom substráte s vysokým obsahom humusu. Larvy obžierajú korene.
A, rastliny neprelievame, na odchytanie dospelcov používame žlté lepové dosky, alebo ich odstránime vysávačom
B, v črepníku opatrne odstránime hornú vrstvu substrátu a nahradíme ho asi 1 cm hrubou vrstvou piesku, vodu lejeme len do misky
5., CHVOSTOSKOKY – při premnožení môžu poškodzovať aj živé korienky, inak sa živia tlejúcim materiálom.
A, substrát nepremáčame, môžeme použiť aj rozkrojený a vydlabaný zemiak, ktorý reznou plochou položíme na substrát. Chvostoskoky, ktoré tam nalezú opláchneme vodou a celý postup zopakujeme.
6., NOSÁNIKY – ich larvy obžierajú pokožku koreňového krčka a koreňov.Rastliny postupne vädnú a odumierajú. Citlivé sú najmä azalky, cyklamény a paprade.
A, v noci odchytávame dospelcov, larvy odstraňujeme.
B, zálievka insekticídom

7., ŽIŽIAVKY – sú drobné kôrovce, ktorým vyhovuje vlhké prostredie-. Vyliezaju v noci a živia sa rozkladajúcou organickou hmotou. Neškodia, sú nežiadúce skôr z estetického hľadiska.
A., črepníky vonku umiestňujme na pálenú tehlu, aby mali k nej vysoko a v jeseni dôkladne skontrolujeme při prenose do vnútra.
B, možno použiť aj surový zemiak jako při chvostoskokoch

8., DÁŽĎOVKY – vo voľnej prírode sú užitočné, keď sa však dostanú do črepníka môžu škodiť pretrhaním koreňov při svojom pohybe.
A, vyzbierame ich mechanicky, alebo črepník vložíme do vody a oni vylezú.

Baktérie, huby a vírusy

BAKTÉRIE – vstupnou bránou infekcie je vňčšinou poranenie, potom obsadzujú vodivé pletivá, ktoré upchávajú a nastáva baktériové vädnutie rastliny (niekedy ho sprevádza tvorba čierných pásov na stonke, praskanie výhonkov alebo vznik dutín v stonke. Niakedy rozpúšťajú bunky pletív a vzniká hniloba pletív, hľúz, koreňov aj srdiečok rastlín. Istým druhom je bakteriálna rakovina.
A, dôležitá je prevencia, nepoužívať staré a použité substráty, črepníky dezinfikujeme…
B, prípravky na báze antibiotík u nás nie sú povolené a chem. prípravky nie sú pre bežného pestovateľa dostupné.

HUBOVÉ OCHORENIA – spôsobujú škvrnitosť na listoch, niektoré napádajú korene a spôsobujú vädnutie rastliny
A, rastliny neprelievame, nesmú stáť vo vode
B, používame fungicídy
Pleseň sivá spôsobuje Botrytídu – vytvára na kvetoch aj listoch sivé prašnou plesňou potiahnuté miesta.Darí sa jej pri vysokej vzdušnej vlhkosti a nízkej teplote. Najčastejšie